V. Kunová: Slovenským akademikom chýbajú nápady

Bratislava 28. decembra (TASR) - Slovenské vysoké školy už pravidelne chýbajú v rebríčkoch najlepších európskych a svetových univerzít. Trápia sa s nedostatkom financií, verejnosť kritizuje nízku úroveň vzdelávania a slabú konkurencieschopnosť. Čo je príčinou tohto stavu, akú úlohu zohráva súkromné vysoké školstvo a ako získať financie na rozvoj školy aj mimo štátneho rozpočtu, o tom sme sa porozprávali s prorektorkou Paneurópskej vysokej školy pre výskum, vedu a grantovú politiku, doc. JUDr. Vlastou Kunovou, CSc.

Vysoké školstvo na Slovensku je v kríze, slovenské univerzity sa dlhodobo nedokážu presadiť v rebríčkoch najlepších svetových univerzít. V čom vidíte dôvody tohto stavu?

Na vysoké školy u nás nie je vyvíjaný takmer žiadny tlak z vonkajšieho prostredia, aby tieto museli zvýšiť celkovú kvalitu svojich vzdelávacích a výskumných aktivít. Študenti si nevyberajú školy podľa ich umiestnenia v domácich, alebo zahraničných rebríčkoch . Kvalita štúdia nie je zďaleka jediným kritériom pri výbere vysokej školy (často sa študenti rozhodujú napríklad aj podľa vzdialenosti vysokej školy od bydliska, či náročnosti štúdia). Problém vidím aj v tom, že väčšinou sa ani zamestnávatelia nepýtajú, odkiaľ má absolvent diplom. Pri troche šťastia a najmä známosti sa absolvent dostane k lukratívnemu miestu, často aj mimo svojho vyštudovaného odboru. Pri voľbe štúdia pretrvávajú staré stereotypy, hlboko zakorenené v našich predstavách. Je to celkový problém našej spoločnosti - rozpoznať vývoj a víziu akýchkoľvek procesov, nevynímajúc budúce uplatnenie našich absolventov. Ciele, ktoré si kladieme, sú krátkodobé, a to sa prejavuje aj vo vzdelávaní. Na Slovensku máme tzv. “rýchlovykvasených“ absolventov s kvalitnými a menej kvalitnými diplomami, ktorí nenájdu uplatnenie na trhu práce, pokiaľ ich vysoká škola nepripraví na to, že budúci vývoj vo vedomostnej spoločnosti si bude vyžadovať špičkové vzdelanie v zvolenom odbore a celoživotné dovzdelávanie sa na vysokej medzinárodnej úrovni. Trh práce sa totiž rozšíril minimálne o priestor Európskej únie, ale dnes už je obvyklé pracovať v nadnárodných spoločnostiach po celom svete.

Čo treba zmeniť, aby sa situácia zmenila v čase, keď deficit štátneho rozpočtu dosahuje rekordne hodnoty?

Iste otázka kvality vysokých škôl je úzko spojená s ich financovaním. Šetriť v rozpočte na výdavkoch na vzdelávanie je veľmi krátkozraké. Myslím si, že sa dajú vypracovať veľmi objektívne kritériá o hodnotení fakúlt na základe uplatnenia ich absolventov. V tomto smere je Paneurópska vysoká škola na popredných miestach. Napriek tomu sú dotácie štátu na jej rozvoj minimálne, ak nie celkom nulové. Štát by mal najmä v období krízy podporovať školy a odbory, ktorých absolventi sa uplatňujú na trhu práce. Nie všetky výdavky sa totiž dajú pokryť len zo súkromných zdrojov.

Aké je miesto súkromných vysokých škôl v procese zlepšovania kvality vysokoškolského vzdelávania?

Existencia súkromných vysokých znamená istú alternatívu v poskytovaní univerzitného vzdelávania. Myslím si, že konkurencia v každej oblasti má predovšetkým pozitívny efekt. Všetci, ktorým naozaj leží na srdci zvýšenie kvality nášho vysokého školstva, by mali prijať súkromné vysoké školy ako prostriedok, ktorý nepriamo prinúti verejné vysoké školy správať sa aspoň čiastočne trhovo a efektívne.

Myslíte si, že súkromné školy by mali dostávať prostriedky od štátu podobne ako verejné vysoké školy?

Súkromné vlastníctvo by nemalo byt nijakým spôsobom znevýhodňované. V právnom štáte by sa mal uplatňovať princíp vzájomnej rovnosti vlastníckych práv. Je zrejmé, že súkromné vysoké školy väčšinu svojich finančných prostriedkov získavajú z poplatkov za štúdium. Sú ale oblasti ako napr. niektoré náklady potrebné pre kvalitný výskum a internacionalizáciu študijných programov, ktoré by mali byť pokryté z dotácií štátu. Pokiaľ Európska únia plne rešpektuje súkromné vlastníctvo, mal by tento princíp platiť aj pre jednotlivé členské štáty.

Jedným z hlavných argumentov zástancov verejného vysokého školstva je, že súkromné sa orientujú výlučne na populárne humanitné odbory a opomínajú študijné odbory, kde veda a výskum, spojené s vysokými nákladmi, tvoria gro štúdia. Je to tak?

Celkom by som s tým nesúhlasila. Súkromne vysoké školy by sa celkom určite radi a s entuziazmom zameriavali na otváranie študijných odborov, ktorých najmä počiatočné náklady sú vyššie ako náklady spojené so zriadením humanitných vied. Problém je však práve v tom, že by potrebovali, najmä pre štartovacie obdobie finančnú pomoc zo strany štátu, ktorá je v tomto smere nedostatočná. Dúfam však v štátnickú múdrosť, že si niektorá z vlád v celej šírke uvedomí význam pôsobenia súkromných vysokých škôl ako pozitívneho článku nášho vzdelávacieho systému.

Slovenským vysokým školám sa vyčíta najmä zaostávanie v oblasti vedy a výskumu. Ako túto nelichotivú situáciu zmeniť?

Ja sa môžem vyjadriť len k problémom, ktoré sa týkajú predovšetkým môjho odboru. Výskum v oblasti práva nepotrebuje síce drahé materiálne vybavenie, ale vyžaduje si predovšetkým vytváranie medzinárodných výskumných sietí nadnárodného charakteru, knižnice vybavené najnovšou zahraničnou literatúrou, vysielanie mladých doktorandov do zahraničia, vytvorenie právnického karentovaného časopisu, výučbu niektorých predmetov v cudzích jazykoch. Takéto zmeny sa na právnických fakultách nemôžu uskutočniť bez podpory zo štrukturálnych fondov. Bohužiaľ, žiadnej právnickej fakulte sa nepodarilo vytvoriť tzv. centrum excelentnosti, ktoré by mohlo pomôcť pripraviť podmienky pre reformy v oblasti právnického štúdia. Myslím si, že podávať projekty na podporu výskumu vo všetkých oblastiach je jediná cesta ako skvalitniť výskum. Ja vždy mojim spolupracovníkom hovorím, že ak sa prihlásia do súťaží s 10 projektmi, je vždy pravdepodobné, že jeden z nich vyhrá. Základom je aktivita.

Vysoké školstvo okrem prostriedkov zo štátneho rozpočtu možno financovať aj cez čerpanie štrukturálnych fondov EÚ. Aké si môžu v tejto oblasti slovenské vysoké školy pomôcť?

Štrukturálne fondy EÚ sú významným prostriedkom na zlepšenie finančnej situácie všetkých vysokých škôl. Môžu byť použité ako zdroje pre zlepšenie materiálnej vybavenosti škôl, modernizáciu a rekonštrukciu zastaraných budov, ale aj modernizáciu výučby a vyrovnanie rozdielov v celkovej kvalite vysokých škôl medzi tzv. starými a novými členskými štátmi EU.

Aké sú Vaše skúsenosti so štrukturálnymi fondmi?

Ako som už konštatovala, moje osobné skúsenosti sú tak pozitívne, ako aj negatívne. Ak projekt zvíťazí v silnej konkurencii, tak sa tešíte, že môžete niečo konštruktívne vytvoriť. Ak Vám projekt zamietnu, tak to býva veľké sklamanie, keďže ste do jeho prípravy investovali veľa času a energie. Z projektu však zväčša neplynú výhody len zadávateľovi, projekt by mal byť naozaj spoločensky prospešný a ja dúfam, že naše projekty také naozaj boli a určite aj budú.

Vedia slovenské vysoké školy vypracovávať konkurencieschopné projekty na získanie prostriedkov z eurofondov?

Myslím si, že slovenské vysoké školy majú už celkom dobre fungujúce projektové oddelenia. Tie pomáhajú jednotlivcom a fakultám, aby si pripravili konkurencieschopný projekt minimálne z hľadiska jeho formy. Zvyčajne je však problém s nápadom, ktorý by mal projekt obsahovať .Teda samotná idea projektu. Tu však akademici zaostávajú. Problém je buď v tom, že akademik žiadny nápad nemá, alebo jeho prístupn je neinvenčný. V mnohých prípadoch je to aj pohodlnosť, urobiť nejakú prácu navyše. Problém býva aj vo vytváraní konzorcií a s tým súvisiacim hľadaním zahraničných partnerov pre výskumný projekt.

Využila Paneurópska vysoká škola prostriedky z eurofondov?

PEVŠ implementuje už tretí projekt z eurofondov. Prvé dva sú ukončené a ďalší sa pripravuje na realizáciu. Niektoré fakulty budú mať možnosť paralelne prejsť na výučbu v anglickom jazyku. Tento projekt im pripraví všetky podmienky. Projekt zvýši prestíž Paneurópskej vysokej školy, ktorá sa tým ešte silnejšie etabluje medzi modernými európskymi vysokými školami.